Kočovníci

Keď zem bola ešte mladá a hviezdy plakali…„, stepný mýtus ako ho zaznamenal Eldred Učený

V Starej marke, pomerne nezvyčajný zjav. Stepné kmene pohltené impériom boli postupne prinútené k usadlému spôsobu života, ktorý vyhovoval cisárskej správe provincií nepomerne lepšie. Napriek tomu ešte stále, na východ od Orantu, v rozľahlých stepiach Styrmie, sa na koňoch preháňajú nepočetné kmene prastarých mien. Občas, zriedkavo, prichádzajú aj do Starej marky, pravdepodobne kvôli obchodu a železu. Ovládajú umenie luku, tajomstvá osudu a ich šamani poznajú dávno stratené príbehy. Správca i kastelán majú voči ním rezervovaný postoj. Nakoniec, videl niekto skrotiť stepného vlka?

Šedý elfovia

„Jeden šíp, jeden nepriateľ, vy bastardi!“ Loras Sindariel, pri obliehaní pevnosti Boradiglion

S rastom impéria pribúdali doň aj rôzne Slobodné rasy. Dnes však stretnúť niekoho z nich je veľkou vzácnosťou. Zdá sa, že osud ich spútal s ich kráľovstvami. Bez nich sa roztratili v impériu a trpaslíci, či čierny, alebo lesný elfovia predstavujú dnes skôr postavy z rozprávok. Výnimkou sú šedý elfovia z kontinentu Ethelin, ktorý sa naučili mestskému životu a časť z nich slúži dokonca i v légii. Ničmenej, stále sú úzko spätý s lesmi a často slúžia, ako hraničiari. Ako ich názov napovedá, nejedná sa o nafúkaných lesných elfov, či čiernych elfov, ktorých predkovia pili krv démona. Boj a život na hrane im nie je cudzí, možno aj preto, že kráčajú z miesta na miesto a nemálo ľudí ich vníma ako podradnú rasu. Napriek ich drsnosti im ale ostalo čaro, vlastné len elfom.

Design: NewWpThemes | Powered By jouer au casino en ligne | android bingo | Jeux de casino