Malá legenda



„Pred dávnymi časmi slnko vychádzalo a zapadalo nemenne. Svetu panoval Boh Otec spolu s jeho troma synmi: najstarším Heliodorom, i dvojičkami Svetlovlasom a Čiernovlasom. Násilia nebolo a žili všetci v Harmónii a Radosti. Boh Otec, ako synom tak i ľuďom uložil jediné pravidlo – nikdy nesmú poznať druhého. Avšak, Čiernovlas sa v paláci svojho Otca nudil  a čoraz častejšie vychádzal na dlhšie a dlhšie prechádzky do sveta ľudí. Zbožňoval tanec, tak ako jeho brat, ktorý však v ňom bol vždy o kúsok lepší. Vyrážal preto do rôznych kútov sveta, aby sa od ľudí učil novému a poznal všetky tance, čo ich jest. Jedného dňa pod vysokým vrcholom, zvaným aj Pilier Zeme prišiel do dediny Akra zvanej, kde uvidel ženu nádhernú, po ktorej okamžite zatúžil. Pohltila ich Vášeň i spoznal ju.  A splodili spolu detí osem. Do dediny dorazil na výročnú veselicu i Svetlovlas, a keď videl, čo stalo sa, hovorí: Brat môj, čo si to len spravil? Prestúpil si Otca nášho prikázanie jediné! Čiernovlas zaraz dostal spolu s ženou a deťmi Strach i ten ich celých pohltil. Tak mu hovorí: Bratu, pochybil som, ale zajtra predstúpim aj s Tebou pred Otca nášho. On je nadovšetko spravodlivý a láskavý. Buď však pre dnešnú noc hosťom mojím, žena i deti potrebujú si odpočinúť pred cestou dlhou. Svetlovlas, dobrého vždy srdca súhlasil a vstúpil cez prah. Keď sa zohol, aby si sadol k ohňu, Čiernovlas napriahol sa i zo zeme kameňom oddeleným krv jeho prelial.

Boh Otec vyriekol: Čo si  Čiernovlas urobil môjmu milovanému synovi, bratovi  tvôjmu? Nikde ho nevidím. Či snáď, skrýva sa? Čiernovlas mu odpovedá: Môj brat len spí. Boh Otec mu nato odpovedal rázne: Lužeš! Nespí, krv jeho vidím na rukách Tvojich, hoci si sa ich omyti snažil. Budiž plod červený krvi Jeho na rukách znamením Tvojím naveky!  Zriekam sa ťa, sám si sa vydedil! I Slovom svojím, preklínam Ťa, nazývaný odnes budeš  Temný, i mená iného nikdo už Ti nevysloví! Radosť nepoznáš a smäd Tvoj bude večný! I zvrhol ho žežlom svojím do prachu Zeme. V srdci svojom však pocítil Žiaľ nekonečný za synom najmilovanejším,  ktorý ho sily pozbavoval panovať. I odovzdal žezlo svôjmu najstaršiemu synovi Heliodorovi, prehlásiac ho Jediným i odišiel do Prázdna.

Temný zranenú pýchu pocítil. Preto zo slnečného zlata, ukradnutého prachu hviezd, časti svojej krvi  a rady ženy zhotovil Nebeského býka, i Nekonečná noc opanovala zem a ľudia upadli do súženia. Funenie jeho zapaľovalo lesy a dupot strhával hory. Mnoho nevinných počas tej doby zomrelo a zvyšný prosili o pomoc Boha Otca. Lenže toho nebolo. Avšak Heliodor vyšiel z paláca a postavil sa sám voči býkovi.  Oštep ho zasiahol ale okamžite zhorel. Až keď Nástupca naň vyskočil, chytiac sa za rohy a mečom krk hrubý mu presokol, býk chrčiac jed padol a vykrvácal. Z jeho očí Heliodor slnko nové a mesiac stvoril, jeho rohy strieborné na prach roztĺkol i z neho fúknutím k nebesiam stvoril nové hviezdy, aby človeku svietili aj v temnotách. Nakoniec, mäso rozdelil ľuďom a kosti si ponechal ako trofej. I vyšlo slnko a svitol nový deň a po ňom prišla noc, ale temná už nebola. Heliodor sa vydal odpočívať.

Vtedy Temný poslal svoje najrýchlejšie dieťa – Ašara, vlkolaka s bohatou čiernou srsťou, aby prenasledoval Mesiac a pokúsil sa ho zjesť. Ostrozraký Mesiac ho však zahliadol i začal utekať. Ako ho Vlkolak prenasledoval, vždy z neho niečo ukusol ale kým to strávil spomalilo ho to. Nakoniec sa mu podarilo Mesiac zjesť celý, ale spánok ťažký ho prepadol, ako z tej najbohatšej koristi, akej sa ktorému kedy vlkovi dostalo. Vtedy, Mesiac postupne začal opúšťať jeho telo a znova rásť, dokým nebol znova celý a krásny, i vtedy Ašar sa prebudil a zistil, že úlovok mu z brucha utiekol. Tak sa stalo, že mesiac sa pohybuje po oblohe a ubúda až zmizne, ale vždy znova sa zrodí.

Spenená krv Nebeského však sčasti vsiakla, sčasti odtiekla a sčasti sa premenila na paru. Pamataj dieťa, vždy keď sa zem trasie, more pení a prichádza búrka, je to krv Býka, diela Temného, ktorá ich hnetie búriť sa proti svojmu Pánovi, tak ako jeho dych sa v  oheň neovladateľný pretvoril.  Slnko však nikdy neprekryjú, iba zatienia a tak ako Heliodor je Tvojím Bohom, vždy ťa ochráni pred úkladmi Temného a detí jeho, démonov, ktoré pokladajú osídla všakovaké na človeka. Dokiaľ ale impérium stáť bude s mečom pozdvihnutým v šikoch Boha svojho a ničiť premnohé úklady Temného neprestane, báť sa niet čoho.

Ako ľudia dostali mäso býka, niektorí napriek zákazu Heliodora nepočkali a od hladu jedli mäso hneď surové, či nedopečené, a krv v mäse dovarená poriadne nebola. Zákernosť Temného, bezprehá zúrivosť a hnev lomcujúci býkom prešli do nich i odvtedy lačnia prelievať krv človeka a páchať zlo, aké si ani nevieš predstaviť, dieťa drahé. Stŕaň sa ich, tí ktorí porušia práva človeka budú potrestaný správcom, tí ktorí sa pokúsia porušiť prikázania Božie a slovo Prorokovo, budú strestaní následníkmi Prorokovými a tí, čo zaútočia proti Ríši zadupaný do zeme mocnosťou samotného cisára budú. I prvý z ich rodu, Prorokom z temnôt na Svetlo vyvedený, započal boj za nás všetkých. Mnoho bitiev sme vyhrali, ale vojna ešte iba začína. Zastaviť sa nesmieme, kým posledný z temných nepadne. Vtedy, ožije znovu Nebeský býk a všetky deti Temného, i Heliodor sám nás povedie do Poslednej bitky na Planinách Osudu.

Nie sú to však len neznabohovia za našími hranicami. Maj sa dobre na pozore, nikdy samo nevieš, či to neboli práve Tvoji predkovia, ktorí z lačnoty požreli krv Nebeského býka! “

Čierny mních, 57 rokov pred Zničením (Knihy Svetla)

Design: NewWpThemes | Powered By jouer au casino en ligne | android bingo | Jeux de casino